JÁN STANISLAV

12. 12. 1904, Liptovský Ján, okr. Liptovský Mikuláš – 29. 9. 1977, Liptovský Mikuláš, pochovaný v Bratislave. Študoval v r. 1924 – 1928 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (slavistika – romanistika), absolvoval študijné pobyty v Ľubľane, Krakove a v Paríži. 1928 PhDr., 1934 doc., 1936 mim. prof., 1939 prof., 1956 DrSc., 1964 člen korešpondent SAV, 1973 člen korešpondent ČSAV. V r. 1929 – 1936 pracovník Slovanského seminára Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe (asistent, docent), v r. 1936 – 1939 Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v r. 1939 – 1954 Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave, od r. 1954 Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (mimoriadny profesor, profesor), v r. 1936 – 1947 vedúci oddelenia pre porovnávaciu slovanskú jazykovedu a staroslovienčinu, v r. 1938 – 1948 riaditeľ slovanského seminára, v r. 1945 – 1947 riaditeľ seminára pre porovnávaciu jazykovedu, v r. 1939 – 1942 dekan fakulty. V r. 1945-1949 predseda Jazykovedného odboru Matice slovenskej v Martine, v r. 1945 – 1948 člen stálej komisie pre stanovenie úradných názvov miest, obcí a osád pri Povereníctve vnútra. V r. 1957 – 1963 predseda a v r. 1968 – 1971 člen výboru Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV. V r. 1960 – 1977 člen medzinárodnej komisie pre slovanskú onomastiku pri Medzinárodnom komitéte slavistov. V r. 1962 – 1965 člen, v r. 1966 – 1970 predseda a v r. 1970 – 1974 podpredseda vedeckého kolégia jazykovedy SAV. Predseda komisií pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertačných prác vo vednom odbore slovanské jazyky a člen komisií pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertačných prác vo vednom odbore slovenský jazyk. 1963 štátne vyznamenanie Bulharskej ľudovej republiky Rad Cyrila a Metoda I. stupňa, 1969 Rad práce, okrem toho vyznamenaný viacerými československými a zahraničnými medailami.

Zaoberal sa slovenskou dialektológiou, staroslovienčinou, venoval pozornosť jazykovým a kultúrnym pomerom vo veľkomoravskom období, osobitne si všímal účinkovanie Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy. Najdôležitejšou oblasťou jeho výskumov je slovenská historická gramatika, zaoberal sa aj dejinami slovenského spisovného jazyka. Pri štúdiu dejín slovenského jazyka a Slovákov, najmä ich osídlenia v Panónii, osobitnú pozornosť venoval štúdiu slovenských osobných mien a miestnych názvov. V oblasti štúdia súčasného slovenského spisovného jazyka sa venoval predovšetkým otázkam slovenskej spisovnej výslovnosti, špeciálne javiskovej výslovnosti, ako aj otázkam jazykovej kultúry.

1997

1998

1999

Literatúra